egonkling / Pixabay

Skúmame zvuk – zhrnutie

Pomôcky: bubienok, triangel
Pedagogická poznámka: Veľkým problémom k riešeniu je spôsob, ktorým sa časť žiakov pripravuje na písomky. Aj niektorí žiaci, ktorí o hodinách pracujú bez problémov, používajú stratégiu, ktorá veľmi dobre funguje vo väčšine ostatných predmetov – pokusov sa naspamäť naučiť všetko, čo majú v zošite. Zatiaľ som nenašiel inú cestu ako aspoň čiastočne vyriešiť tento problém, než neustále opakovať, že takto sa to nerobí, a precvičovať inteligentnejší spôsob. Určené sú na to nasledujúce zhrňovacie hodiny.
Domáce bádania o nitkový telefóne:
a) Čím je vlákno telefónu viac napäté, tým lepšie telefón funguje (je lepšie počuť).
b) Keď vlákno telefónu chytíme do ruky medzi prstami, prestane fungovať (prsty tlmí chvenie vlákna).
c) Funkcie telefónu: Hlas rozochveje dno téglika, dno rozochveje vlákno, ktoré rozochveje dno druhého téglika, ktoré rozochveje vzduch u nášho ucha.
Pedagogická poznámka: Telefón nebol uvádzaný ako „nitkový“, pretože odkazy na nitkový telefón vedú na stránky, ktoré obsahujú riešenie úloh.
Pr. 1: Petr zahral na klavír dva tóny. Druhý je dlhšia ako prvý. Rozhodni na základe tejto informácie, ktoré z nasledujúcich tvrdení sú pravdivé, ktoré nepravdivé a o ktorých nemôžeme rozhodnúť. Uvedú dôvody tohto rozhodnutia.
a) Prvý tón bol vyšší.
b) Pri prvom tóne struna kmitala kratšiu dobu.
c) Pri druhom tóne Petr tlačil kláves dlhšie ako pri prvom.
a) Prvý tón bol vyšší.
Nejde rozhodnúť. Výška tónu priamo nesúvisí s jeho dĺžkou.
b) Pri prvom tóne struna kmitala kratšiu dobu.
Pravda. Kým struna kmitá, počujeme tón. Pretože prvý tón bol kratší, musela kmitať kratšie dobu.
c) Pri druhej tóne Petr tlačil kláves dlhšie ako pri prvom.
Nejde rozhodnúť. Dĺžka tónu je síce väčšinou určená tým, ako dlho držíme stlačenú kláves, ale Petr mohla druhý tón predĺžiť aj tým, že zošliapol pedál a potom ho držal zošliapol.
Pedagogická poznámka: Najmä bod c) je veľký problém. Pri kontrole najskôr hovorím je, že odpoveď Pravda nie je správna a vyzvem, kohokoľvek, aby našiel situácii, keď je druhý tón dlhší a napriek tomu jeho kláves stlačíme kratšiu dobu.
Ako sa naučiť na písomku? (Alebo ešte lepšie: Ako sa niečo naučiť?)
Úplne zlý pristup: Naučím sa naspamäť všetko, čo máme v zošite, a keď sa mi to podarí správne prepísať do písomky, nemôžem dostať zlú známku.

Pedagogická poznámka: Tento rok (2015) po prvý raz sa v triede prihlásil väčší počet (viac ako 3) žiakov, že by sa malo robiť niečo iné než len pamätať naspamäť. Neviem, či sa niečo mení na základných školách alebo je to dôsledok toho, že sme s rodičmi mali pred prázdninami schôdzku, kde sa práve toto rokovalo o tom.
Prečo je to zle?
• V zošite je toho strašne veľa, dlho to trvá, zle sa to učí a hlavne je úplne zbytočné sa to všetko učiť, keď na väčšinu sa dá ľahko prísť.
• V písomke by mali byť aj problémy, ktoré sme v hodinách výslovne neriešili.
• Hlavným ciele školy nie je pripraviť pre žiakov kompletný balík všetkých možných problémov v živote, ktorý by sa žiaci naučili naspamäť. Dôležitá je aj schopnosť riešiť nové problémy.
Ako postupovať lepšie?
1. Nájdeme a spíšeme si najdôležitejšie poznatky (poznatky, z ktorých toho veľa vyplýva),
z látky, ktorú sa máme naučiť.
2. Naučíme sa najdôležitejšie poznatky (vieme, čo znamenajú, kde sa používajú, z čoho
vyplývajú).
3. Prechádzame úlohy v zošite, čítame len zadanie a premýšľame, či by sme ich dokázali vyriešiť
pomocou naučených základných poznatkov.
4. Ak niektorý z príkladov nedokážeme vyriešiť samostatne, premýšľame, čo sme zabudli.
Pedagogická poznámka: Najdôležitejšie poznatky hľadáme spoločne. Bavíme sa o tom, prečo sú dôležité a prečo iné dôležité nie sú. Snažím, sa, aby žiaci pochopili, že síce neexistuje jednoznačný zoznam najdôležitejších poznatkov (všeobecne platí, že v škola v nich vzbudzuje pocit, že všetko je čiernobiele, ostré a jednoznačné), ale rozhodne existuje veľa poznatkov, u ktorých sa dá pomerne jasne rozhodnúť, že buď sú dôležité alebo dôležité nie sú.
Skúmame zvuk – zhrnutie
• Zvuk vzniká pri chvenie predmetov.
• U zvukov rozlišujeme: dĺžku, silu, farbu a výšku.
• Rýchlejšie kmitajúce predmet vytvára vyšší zvuk.
• Vo vzduchoprázdne sa zvuk nešíri (nemá po čom).
• Hudobné nástroje vždy obsahujú časť, ktorá kmitá a vytvára zvuk, a väčšinou časť, ktorá zvuk zosilňuje (rezonátor).
Pedagogická poznámka: Nasledujúce príklady rieši žiaci samostatne s tým, že by mali byť schopní nájsť také riešenie, ktoré odkazuje na niektorý zo základných poznatkov, ktoré sme vybrali pred chvíľou. Ak je čas, nechám žiakmi skontrolovať výsledky vo dvojiciach tak, aby sa dvojica zhodla na jednom riešení.
Pr. 2: Klasická (španielska) gitara je dutá s kruhovým otvorom pod strunami. Elektrická gitara býva z jedného kusa dreva bez otvoru. Aká je sila zvuku oboch druhov gitár?
Vysvetli.
Španielska gitara znie ďaleko silnejšie ako elektrická gitara (bez zapojenia do zosilňovača). dutý vnútro gitary sa rozkmitá od strún a šíri zvuk do okolia. Plné telo elektrickej gitary sa rozkmitáva ďaleko horšie a gitara má preto slabšie zvuk.

Pr. 3: Keď vodič auta šliapne na plyn, autá začne zrýchľovať a zvuk jeho motora sa zvyšuje. Vysvetli.
Auto zrýchľuje ⇒ bicykle aj motor sa točí a chvejú rýchlejšie ⇒ vydávajú vyšší zvuk.
Pr. 4: Ako funguje bubienok?
Zvuk vytvára chvenie blany, ktorá je napätá cez jednu stranu a do ktorej sa tlčie paličkou. Telo bubna zosilňuje zvuk (rovnako ako telo gitary). Výšku tónu môžeme meniť napínaním a povoľovaním blany (podobne ako u gitary).
Pr. 5: Koncertné krídla majú odklápacie hornú dosku. Ak sa na klavír sprevádza iný hudobný nástroj, doska je sklopená. Ak hrá klavír sólovo, doska sa odklopí. Prečo?
Zvuk klavíra vzniká vo vnútri nástroja (kde sú struny) ⇒ sklopená doska zabraňuje šíreniu zvuku do okolia (to je dobré, ak klavír sprevádza iný nástroj, nemá ho prehlušiť). Po odklopení dosky sa zvuk šíri do okolia lepšie a klavír je viac počuť.
Pedagogická poznámka: Ešte sa pýtam, akým spôsobom je najvýhodnejší krídlo s odklopenou hornou doskou v koncertnej miestnosti nastaviť.
Pr. 6: Triangel je zavesený na povrázku, ktorý držíme v ruke. Prečo sa v ruke nedrží priamo triangel?
Triangel sa po údere chveje. Keby sme ho držali v ruke, chvenie by sme utlmili a triangel by prestal znieť.
Domáce bádania: Na hrubšie struny na gitare sa hranie nižšia tóny ako na tenšie struny. Čo to znamená pre rýchlosť kmitania hrubých a tenkých strún? Čím je tento rozdiel spôsobený.
Svoju hypotézu over pomocou pravítka, ktoré pri stále rovnakej dĺžke voľného konca, premeníš raz na tenkú druhýkrát na hrubú strunu.
Zhrnutie: Len málo z toho, čo sme zistili, si musíme pamätať. Väčšinu ľahko znova odvodíme z niekoľkých málo najdôležitejších faktov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *