aberácia /aberacia, aberration/
Zmena pozície zdroja svetla v dôsledku konštantnej rýchlosti svetla a pohybu pozorovateľa voči zdroju. Tento jav je pozorovateľný na zmene pôloh hviezd kvôli relativnému pohybu Zeme voči ním a je takisto zodpovedný za efekt "tunelového videnia" pri cestovaní relativistickými rýchlosťami.
absolútne čierne teleso /absolutne cierne teleso; blackbody/
Ak teleso s dutinou vyhrejeme na stabilnú teplotu, potom sa v dutine bude nachádzať plyn fotónov v stacionárnom stave. Energetické spektrum tohoto elektromagnetického žiarenia môžeme skúmať tak, že na telese urobíme malý otvor, aby fotóny mohli odchádzať, ale žiarenie v dutine pritom moc "neochladzovali". Takáto dutina sa chová ako čierne teleso, teda pohltí všetko žiarenie, ktoré na nu dopadne. Preto tento ideálny model nazývame absolútne čierne teleso. Absolútne čierne teleso predstavuje zároveň ideálny žiarič - hovoríme o žiarení absolútne čierneho telesa.
absorpcia svetla /absorpcia svetla/
Pokles intenzity svetla pri prechode látkou; je charakterizovaný koeficientom absorpcie K [m-1], ktorý pre danú látku udáva jej hrúbku potrebnú na pokles intenzity svetla približne na 1/3.
adhézia /adhezia/
Priľnavosť spôsobená adhéznymi silami medzi molekulami povrchových vrstiev stýkajúcich sa látok.
adiabata /adiabata/
Čiara v stavovom diagrame znázorňujúca adiabatický dej.
adiabatický dej /adiabaticky dej/
Predstavuje zmenu stavu množstva plynu pri tepelnej izolácii plynu.
admitancia; Y /admitancia/
Komplexná veličina recipročná k impedancii. [|Y|] = S (siemens); m-2kg-1s3A2.
akumulátor /akumulator/
Galvanický článok, ktorý možno regenerovať nabíjaním jednosmerným elektrickým prúdom.
alternátor /alternator/
Elektrický generátor na výrobu striedavého elektrického prúdu.
Amperov zákon /Amperov zakon, Ampere's law/ (A.M.Ampere)
Krivkový integrál magnetickej indukcie po uzavretej krivke je úmerný celkovému prúdu tečúcemu cez plochu tej uzavretej krivky. V diferenciálnej forme:
rot B = j
Tento zákon bol neskôr modifikovaný pridaným ďalšieho člena a začlenený do Maxwellových rovníc.
ampér; A /amper, ampere/ (A.M.Ampere, 1775-1836)
Základná SI jednotka elektrického prúdu, definovaná ako prúd, ktorý keď prechádza dvoma nekonečne dlhými paralelnými vodičmi zanedbatelnej hrúbky vzdialenými od seba 1 m vo vákuu, tak medzi nimi pôsobí sila 2x10-7 N/m.
anión (záporný ión) /anion/
Atóm alebo molekula, v ktorej je porušený elektricky neutrálny stav nadbytkom elektrónov.
anóda /anoda/
Elektróda, ktorá má vyšší potenciál, tzn. priťahuje anióny.
antičastica /anticastica/
Elementárna častica, ktorá sa od svojej príslušnej elementárnej častice odlišuje nábojom a smerom magnetického momentu.
antropický princíp /antropicky princip, anthropic principle/
Prečo žijeme vo vesmíre s takými fyzikálnymi zákonmi, ako žijeme? Antropický princíp odpovedá, že keby boli tieto zákony iné, potom žiadne inteligentné bytosti by v ňom nemuseli vzniknúť, nemal by kto posudzovať jeho fyzikálne zákony, a teda nemal by sa kto pýtať túto otázku.
apertúra /apertura/
Súčin indexu lomu predmetového prostredia pred objektívom mikroskopu a sínusu uhla, ktorý s optickou osou zviera krajný lúč pred objektívom.
apochromát /apochromat/
Optická sústava, v ktorej je odstránená farebná chyba.
Aragova škvrna /Aragova skvrna, Arago spot/ (D.F.J. Arago)
Svetlá škvrna objavujúca sa v tieni symetrického disku osvieteného monochromatickým svetlom z bodového zdroja svetla.
Archimedov zákon /Archimedov zakon, Archimedes' principle/
Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou (vztlaková sila), čo do veľkosti rovnakou ako je ťiaž vytlačenej časti kvapaliny a smerujúcou proti smeru k centru gravitácie.
astigmatizmus /astigmatizmus/
Chyba optického zobrazenia spočívajúca v tom, že bod ležiaci mimo optickej osi sa zobrazuje ako dve skrížene úsečky.
atóm /atom/
Mikroobjekt látkovej povahy (mikročastica), ktorý je nositeľom chemických vlastností prvkov.
Avogadrova hypotéza /Avogadrova hypoteza, Avogadro's hypothesis/ (A.Avogadro; 1811)
Rovnaké objemy rôznych plynov pri rovnakej teplote a tlaku obsahujú rovnaký počet molekúl. V skutočnosti to v plnej miere platí iba pre ideálne plyny.
Avogadrova konštanta; L; NA /Avogadrova konstanta, Avogadro constant/ (A.Avogadro; 1811)
Konštanta, ktorej číselná hodnota vyjadruje počet základných častíc (atómov, molekúl, iónov, ap.) v jednom mole látky. Je rovná približne 6.022x1023 mol-1.